eGovernment na Slovensku

 [golf SK, 2-2007]

O eGovernmente sa rozprávame s Martinom Gálikom, manažérom divízie IT spoločnosti Centire, s.r.o.

• Dovoľte mi na úvod „športovú“ otázku. Hrávate golf? Ak áno, aký je váš HCP?

Prednedávnom som začal pracovať na zelenej karte.

• Váš tím kolegov sa venuje oblasti eGovernmentu na Slovensku tretí rok. Prečo je podľa vás informatizácia verejnej správy dôležitá?

Informatizácia služieb verejnej správy by mala primárne skvalitniť služby poskytované občanom a firmám, ušetriť predovšetkým čas občanov a peniaze verejnej správe a zvýšiť transparentnosť pri poskytovaní služieb. Aplikáciou informačno-komunikačných technológií (IKT) sa zavádzajú určité štandardy do vnútorného poriadku štátu, čo umožňuje výrazne zvýšiť transparentnosť v rozhodovacích procesoch, ako aj vo verejných financiách. Z rozsiahleho množstva poskytovaných služieb verejnej správy hodnotí EÚ infromatizáciu 20 vybraných konkrétnych kategórií služieb. Z našej analýzy vyplynulo, že v týchto 20 kategóriách služieb sa na Slovensku ročne vydá približne 70 miliónov rozhodnutí. Poskytovanie týchto služieb je iba minimálne elektronizované. Predstavte si túto horu papiera, to obrovské množstvo práce, ktorá je za tým, a čas občanov a podnikateľov strávený na úradoch.

Podľa prieskumu, ktorý sme urobili v roku 2005, v priemere každý občan strávi na úradoch ročne dovedna päť pracovných dní! Ide o čas, ktorý by sme určite vedeli využiť lepšie (napríklad hraním golfu).

• V súčasnosti sú informačno-komunikačné technológie aplikované vo väčšine riadiacich procesoch na úrovni samotnej organizácie (personalistika a mzdy, účtovníctvo...), čiastočne aj v správnych procesoch. V otázkach rozhodovania a administratívy ide zatiaľ viac o zriadkavý jav. Kde vidíte v tomto smere rezervy?

Ani nie tak v súčasnosti ako viac v minulosti sa „najjednoduchšie a najdostupnejšie“ zavádzali informačné systémy na podporu interného manažmentu organizácií. Tie však súviseli len s niektorými oddeleniami, a nie s celou organizáciou, ako je to pri zavádzaní informačných systémov, ktoré riešia komplexne podporu administratívy či rozhodovania v rámci organizácie, rezortu alebo medzi rezortmi. Implementovanie takýchto komplexnejších riešení si vyžaduje politickú, inštitucionálnu, informačnú a realizačnú podporu, ktorá nebýva vždy samozrejmosťou, vrátane zabezpečenia nevyhnutných financií.

Som presvedčený, že keď sa chce, všetko sa dá. Napríklad keď poisťovne chceli byť lepšie ako ich konkurenti, vymysleli, ako nám klientom uľahčiť život. Napríklad jednoduchú poistnú udalosť ako rozbité čelné sklo likvidujú priamo v servise, s ktorým sú zmluvne dohodnuté – nepreháňajú nás najskôr k sebe do pobočky na prehliadku, potom do servisu po ďalší papier a naspäť do pobočky. Nastavili proces tak, aby ušetrili čas a náklady sebe aj nám, a tým získali konkurenčnú výhodu pred ostatnými.

• To je však komerčná sféra...

V komerčnej sfére je to jasné, racionálne priamočiare riešenie – zmena procesu, definovanie zodpovednosti, podpísanie zmlúv, obrovská úspora času, peňazí, zvýšenie spokojnosti klientov. A presne rovnaká logika platí aj vo verejnej sfére. Samozrejme, v mnohých prípadoch platia postupy, ktoré sú tu už dlhé roky zaprášenou legislatívou a veľa zodpovedných ľudí oprávnene argumentuje tým, že nám množstvo racionálnych a priamočiarych riešení jednoducho neumožňuje zákon. No opäť platí tvrdenie, keď sa chce, všetko sa dá, a preto bude musieť byť možná aj úprava legislatívy, ktorá je pre eGovernment nevyhnutná.

• Existujú úspešné príklady z verejnej správy?

Predstavte si, že hneď po narodení dieťaťa ho nemocnica rovno zaregistruje do Registra obyvateľov a do Sociálnej poisťovne. Na základe tejto registrácie sú dieťaťu automaticky vystavené doklady a pridelené i vyplácané prídavky – zdá sa vám to sci-fi? Nie, je to realita v krajinách ako Fínsko, Holandsko, či Island.

Alebo iný príklad: Kúpili ste si nové auto a zaregistrovali ste ho priamo u predajcu. Na registráciu je potrebný iba vodičský preukaz a podpísanie vyhlásenia, v ktorom súhlasíte s registráciou prostredníctvom predajcu, ŠPZ si beriete priamo s autom – opäť sa vám to zdá po našich skúsenostiach, keďsi na túto procedúru na Slovensku takmer každý berie aspoň pol dňa voľna, nereálne? Je to realita napríklad v Holandsku.

• Predpokladajme, že sa dosiahne ideálny stav informatizácie verejnej správy. Aké konkrétne výhody z toho vyplývajú pre občanov?

-    Občan už nebude musieť preukazovať úradom skutočnosti, ktoré sú vedené v niektorom IS verejnej správy, ako nahlasovanie zmeny adresy bydliska rôznym úradom.
-    Služby poskytované verejnou správou budú zamerané predovšetkým na občanov. Aj s nimi súvisiace informácie budú poskytované „pod jednou strechou“, čo ocenia hlavne tí, ktorí pre získanie potrebnej informácie museli nevyhnutne kontaktovať viacero úradov.
-    Občan bude môcť pristupovať k službám poskytovaných verejnou správou prostredníctvom rôznych obslužných miest z akéhokoľvek miesta, poslúži mu internet, call centrum, mobilný telefón, digitálne televízia atď.

Dalo by sa to asi najjednoduchšie prirovnať k situáciám, keď sme chodili do banky pred 10 či 15 rokmi. Mohli sme tam ísť len vtedy, keď bola pobočka otvorená, museli sme čakať v rade, prípadne sme si viedli papierovú evidenciu o výpisoch z účtu. Banka pre nás postupne našla rôzne spôsoby komunikácie, prišla za nami do „tepla domova“, je možné s ňou komunikovať elektronicky, telefonicky alebo formou SMS. A presne to isté je možné dosiahnuť vo verejnej správe. Prečo by sa v súčanosti malo behať od jedného úradu k druhému len preto, že verejná správa má časť evidencie tam inú časť niekde inde?

• MF SR ako ústredný orgán štátnej správy pre informatizáciu spoločnosti pripravuje národnú koncepciu informatizácie verejnej správy. Čo je jej cieľom?

MF SR má primárny cieľ – reálne naštarovať informatizáciu verejnej správy na Slovensku. Musí definovať obsah, čo sa bude vo verejnej správe informatizovať, definovať smer, postup, ako to najrýchlejšie spraviť, a náklady tak, aby sa informatizácia verejnej správy stala čo najskôr realitou vrátane dlho očakávaných prínosov pre všetky subjekty spoločenského života – občanov, podnikateľov, ale aj samotné zložky verejnej správy. Aby sa informatizácia stala riadeným procesom, ktorý je merateľný. Aby politici vedeli, na čo sa minú miliardy korún, aby občania vedeli, kedy konečne prestanú na úrady nosiť papiere. A vôbec... kedy tam prestanú chodiť úplne. Osobne som v banke nebol už asi 2 roky. Používam internet banking, telefonujem so svojim bankovým špecialistom, platím kartou.

• Aká by mala byť podľa vás postupnosť krokov pri zavádzadní eGovernmentu?

Treba začať tam, kde začínali aj iné úspešné krajiny, čiže definovaním služieb, prepojením kľúčových systémov a registrov, špecifikovaním zdieľaných služieb a následne realizovať projekty zavádzajúce samotné e-služby.

Príklad by sme si mali brať od tých najlepších (na čele rebríčka európskych krajín stoja Rakúsko, Estónsko, Švédsko, Nórsko). Mne osobne je veľmi sympatické Dánskko, ktoré urobilo obrovský kus práce na zmene procesov, myslenia ľudí, celkovej zmene usporiadania verejnej správy tak, aby napĺňalo víziu vlády – mať jednu z najefektívnejšie fungujúcich verejných správ v Európe. Zavádzanie eGovernmentu musí ísť ruka v ruke s reálnymi zmenami procesov verejnej správy, len vtedy prinesie skutočný úžitok v podobe zvýšenia kvality, zníženia nákladov, zvýšenia dostupnosti.