Procesy a vzdelávanie sú dôležitejšie ako technológie
Na poplatky za on-line služby sa treba pozerať cez pomer ceny a výkonu
[9.3.2005, TREND / Jozef Andacký, Konštantín Čikovský, Martin Valášek a Peter Marčan]
Procesy sú pri elektronizácii verejných služieb prvá a najdôležitejšia vec, tvrdí biznis konzultant S&K Management Systems Ľudovít Lauko. „Treba zmeniť mnoho administratívnych procesov a pripraviť na to verejnú správu,“ radí.
Prečo by si občan napríklad žiadosť o nový občiansky preukaz nemohol vyplniť cez internet, dopredu poslať svoju fotografiu a na úrade sa len identifikovať a prevziať si hotový doklad? „Čas by ušetril aj úrad, aj občan,“ hovorí Ľ. Lauko.
Audítori splnomocnencovi pre informatizáciu Miroslavovi Kukučkovi potvrdili, že jeho primárnou úlohou by mala byť koordinácia aktivít rezortov. Okrem toho, že by mal strážiť spoločné štandardy na vzájomnú komunikáciu, mohol by tiež sprostredkovať výmenu skúseností a know-how.
„Jednotlivé služby verejnej správy nie sú diametrálne odlišné, väčšinou nepotrebujú špecifický prístup, úplne nové administratívne postupy,“ mieni Ľ. Lauko.
Použitie výsledkov procesnej analýzy však naráža na fakt, že mnohé rezorty sa v budovaní informačných systémov dostali dosť ďaleko. Pokiaľ by ich mali od základov zmeniť, minimálne časť doterajších investícií by vyšla nazmar. S&K Management Systems pritom vypočítala, že sprevádzkovanie dvadsiatich štandardných on-line služieb si na pomery súčasného tempa investícií do IT nevyžiada závratne veľa.
Odhaduje, že bude stačiť 4,8 miliardy korún. To zahŕňa digitalizáciu oficiálnych tlačív, sprístupnenie centrálnych štátnych databáz (registrov), nasadenie bezpečnostného systému, implementáciu nových aplikácií, dobudovanie technickej infraštruktúry vrátane školenia pracovníkov.
e-podpis brzdou
Vízia elektronickej vlády – e-governmentu – hovorí o tom, že občan a podnikateľ bude môcť na webstránkach verejnej správy vybaviť celý úradný proces. Napríklad vyplniť daňové priznanie, priložiť zúčtovania o zaplatených preddavkoch v elektronickej forme a odoslať ho daňovému úradu. Aby nebolo treba vyplniť ani jeden papierový formulár, posielať klasickou poštou jediný list.
Tomu však bráni jeden dôležitý detail. Podľa platnej legislatívy možno pri komunikácii s verejnou mocou použiť len zaručený elektronický podpis, ktorý je jediným prípustným ekvivalentom vlastnoručnej signatúry. Poskytuje síce maximálnu úroveň bezpečnosti, je však natoľko komplikovaný, že sa ani v zahraničí neujal masovo. A nie je dôvod myslieť si, že na Slovensku to bude inak.
Tak ako bankám, aj štátnej správe by však mohla stačiť identifikácia na základe PIN kódu alebo GRID karty. Myslí si to napríklad Daňové riaditeľstvo SR, ktoré vlani takýto systém začalo pripravovať. Narazilo však na odpor Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý spravuje infraštruktúru zaručeného elektronického podpisu. Daniari síce dlho odolávali, argumentovali, no napokon si vybrali strednú cestu.
Daňové priznanie síce bude možné vyplniť a odoslať on-line, ale sumárny krycí list bude aj tak potrebné vytlačiť, vlastnoručne podpísať, opečiatkovať a poslať klasickou poštou. Rovnako to už dávnejšie rieši aj Sociálna poisťovňa pri mesačných výkazoch poistného. Inštitúcie šetria administratívu, pretože údaje sa spracúvajú elektronicky, no aj NBÚ je spokojný, hoci zaručený elektronický podpis sa nepoužíva.
Nie podľa nákladov
Ak sa aj podarí sprevádzkovať on-line verejné služby, vyriešiť k všeobecnej spokojnosti i identifikáciu občanov, informatizácia môže zlyhať ešte na nepripravenosti úradníkov. Vláda o tom vie a v tejto časti prípravy informatizácie už aj začala konať.
Rezort dopravy a Úrad pre štátnu službu navrhujú, aby štát investoval do IT vzdelávania svojich zamestnancov. Plán je, aby do roku 2008 prešlo všetkých 30-tisíc pracovníkov štátnej správy certifikáciou na báze štandardu európskych vodičských preukazov pre počítače (ECDL). A tam, kde to bude potrebné, aby zamestnanci absolvovali príslušné školenia. Ako to funguje, si už rezort dopravy odskúšal sám.
„Ukázalo sa, že približne tretina zamestnancov nepotrebuje žiadne školenia, zhruba polovica si trúfa na dištančné vzdelávanie prostredníctvom multimediálnych CD a internetu. Zvyšok potrebuje lektora,“ konštatuje riaditeľ odboru informatizácie spoločnosti Tibor Papp.
Budú on-line služby pre občana lacnejšie ako ich súčasná fyzická podoba? Zrejme nie. Nesúvisí to však s nižšími či vyššími nákladmi pri ich poskytovaní. „Ani teraz sa totiž v stanovovaní poplatkov za úradné výkony nedá hovoriť o ekonomickom pozadí,“ hovorí riaditeľ odboru osobných evidencií a dokladov Ministerstva vnútra SR Anton Dubčák.
Vidieť to podľa neho na anomáliách v sadzobníku úradných poplatkov. A na cenotvorbe sa zatiaľ nič nemení. Napríklad pri nových pasoch, ktoré sa začnú vydávať od 1. apríla, sa poplatky odvíjajú od benchmarku krajín EÚ, nie od reálnych nákladov.
Na on-line služby sa možno pozerať aj inak ako len z čisto ekonomického hľadiska. „Kedysi ľudia siali pšenicu tak, že si do zástery zobrali zrno a to potom ručne rozhadzovali po poli. Dnes na to majú sejačky,“ spomína A. Dubčák.
„Zástera bola jednoznačne lacnejšia, pretože nebola potrebná mechanizácia, technici,“ dodáva. Obdobne je síce lacnejšie chodiť pešo ako jazdiť autom, ale keď človek používa auto, stihne väčšinou vybaviť oveľa viac.