Školy potrebujú marketing

[EUROREPORT plus, júl-august 2007]

Základné školy majú problém prežiť s peniazmi, ktoré im poskytuje štát podľa normatívov na žiaka. Preto musia hľadať efektivitu a učiť sa od seba navzájom. O projekte benchmarkingu základných škôl sa s projektovým manažérom občianskeho združenia Európskeho Centra Manažmentu Dušanom Šamudovským zhováral Martin Kóňa.

Ako vznikol projekt benchmarkingu základných škôl?

Robíme rôzne procesné analýzy a výskumy zlepšujúce výkonnosť organizácií v komerčnom sektore a rozhodli sme sa túto službu poskytnúť aj samosprávam. Aby bol prínos čo najadresnejší, rozhodli sme sa vybrať jednu z najpálčivejších agiend, ktoré plnia mestá, a to základné školstvo. Do tohto projektu sa vlani zapojilo 47 škôl z dvanástich miest na Slovensku. Pripravili sme sadu ukazovateľov, pomocou ktorých sa školy porovnávali. Tých ukazovateľov bolo 49 a boli zamerané predovšetkým na oblasť nákladov, napríklad náklady na žiaka, náklady na zamestnanca, náklady na meter kubický vykurovanej plochy a podobne. Ďalšou skupinou boli ukazovatele výkonnosti, teda s akým počtom zamestnancov sa zabezpečujú jednotlivé výkony v školstve. Vlani v auguste prebehol zber vstupných údajov. Na ich základe sme vypočítali jednotlivé ukazovatele a sprostredkovali ich školám. Výsledky sme prezentovali na seminári v Banskej Bystrici v septembri 2006, kam sme pozvali predstaviteľov všetkých miest a škôl.

Budete v tomto projekte pokračovať?

Na základe odozvy od základných škôl sme usúdili, že záujem samotných škôl je dostatočne veľký na to, aby sme pokračovali v benchmarkingu. Spojili sme sily dvoch občianskych združení, Európskeho Centra Manažmentu a Stromu života, a spolu sme vytvorili nový súbor ukazovateľov. Snažili sme sa prispôsobiť metodike ministerstva školstva, a tak uľahčiť prácu školám. Zbierame údaje, ktoré školy musia zadávať podľa vyhlášky aj pre ministerstvo. Ukazovateľov momentálne teda nie je 49, ale takmer sedemdesiat. Rozšírilo sa aj spektrum ukazovateľov, už nejde len o hospodárske aspekty, ale aj o oblasť kvality.

Zvýšil sa aj počet základných škôl, momentálne je ich do projektu zapojených 79, čo vytvára rozsiahlu databázu pre budúce využitie. Najvýznamnejšou zmenou bolo vytvorenie softvérovej aplikácie na zber a vyhodnocovanie údajov, ktorá bola vyvinutá spoločnosťou Centire ako hlavným partnerom. Táto aplikácia umožňuje zadávanie údajov online 24 hodín denne a automaticky zobrazuje vo forme tabuliek a grafov zadané ukazovatele. V septembri znova chceme zorganizovať podobný seminár ako vlani. Chceme dať školám možnosť vymeniť si skúsenosti, čo robia dobre a čo zle.

Aké sú zdroje financovania? Majú školy peniaze na takéto analýzy?

Školy dostávajú toto hodnotenie zadarmo. Zatiaľ sa čerpá z peňazí, ktoré na začiatku poskytli na tento projekt dvaja hlavní partneri. To, čo môže zásadným spôsobom ovplyvniť projekt, je zdroj financovania a záujem škôl. Ak sa podarí naplniť tieto dva smery, projekt môže ísť do nekonečna. Do projektu sa môže zapojiť ktorákoľvek slovenská základná škola. Výhodou je, že sa k hodnoteniu svojich údajov dostane kedykoľvek online.

Kde majú školy najviac problémov a na čom musia pracovať?

Napriek tomu, že výsledky sú rozkolísané, čo sa prejavuje aj na kvalite zabezpečovania výučby alebo na úspešnosti absolventov, zistili sme, že za všetkým sú samozrejme peniaze. To, čo hýbe ekonomikou celej školy, je energetika. Výdavky na energie tvoria spolu so mzdovými nákladmi najväčšiu nákladovú položku škôl. Sú to spojené nádoby – čím vyššie náklady na energie mám, tým je pre mňa ťažšie zaplatiť si kvalitu v poskytovaní výučby. Snažím sa to nahradiť kvantitou, pretože školy žijú hlavne z normatívov na žiaka, a to môže byť cesta do záhuby. V súčasnej dobe sú teda najlepšie na tom školy v energeticky efektívnych budovách. Keď školy vyriešia tento problém, môžu sa venovať takpovediac svojmu „core biznisu“. Smutnou pravdou však je, že školy hlavne v menších obciach nemôžu kvôli svojej energetickej náročnosti prežiť.

Takže sa dá očakávať ďalšie rušenie základných škôl?

Myslím si, že áno. Zatiaľ prešla akási prvá vlna, s tým, že je tu aj demografický vplyv, ktorý už niekde vykulminoval, inde len čakajú na veľký pokles počtu žiakov a v iných regiónoch už dokonca počet stúpa. Žiaľ, druhá vlna pravdepodobne čoskoro príde, bez ohľadu na náš benchmarking a snahu škôl prijať na jeho základe potrebné opatrenia.

Dá sa povedať, v akých regiónoch sú napríklad kvôli demografickým ukazovateľom školy najkvalitnejšie?

Snažili sme sa o to na začiatku, ale veľké regionálne vplyvy sme neobjavili. Skôr sú veľké rozdiely podľa veľkosti školy. Samozrejme, situácia je veľmi individuálna a nedá sa to paušalizovať. Každopádne tie predpoklady sú najlepšie v mestách od 15-tisíc obyvateľov. Najlepšie hodnoty sú dosahované v stredne veľkých mestách s dvomi či tromi školami, lebo sa môžu vzájomne porovnávať. Vo veľkých mestách je kvalita škôl podľa našich zistení rozkolísaná.

Považujete výšku normatívov na žiaka za dostatočnú?

Vo všeobecnosti peniaze, ktoré smerujú do školstva, a nielen základného, sú v tejto krajine poddimenzované. To, že je nedostatok prostriedkov, má jeden jediný pozitívny efekt. Pozitívum je v tom, že nedostatok motivoval riaditeľov škôl k tomu, aby hľadali ďalšie zdroje. Mnohé školy sa zaktivizovali a veľmi rýchlo im rastú príjmy z podnikateľskej činnosti, ako je prenájom vlastných priestorov a podobne. Zvykli si využívať rôzne ďalšie formy podpory, ako regionálne fondy či eurofondy. V riadení školy tak vznikajú nové formy manažmentu, čo je určite na osoh. Bohužiaľ, školy často hľadajú tieto rezervy na pokrytie prevádzkových nákladov. Tieto by mali zabezpečovať normatívy a školy by dodatočné príjmy mali využívať na zlepšovanie kvality.

Na čo sa teda manažment školy musí zamerať, aby škola prežila?

Doriešiť stav budov, v ktorých školy sú, a to nielen z pohľadu energetiky, ale aj bezpečnosti. A venovať sa marketingu. Škola, ktorá nenájde nástroj odlíšenia, neprežije. Demografia jasne naznačuje, že časy, ktoré tu boli kedysi, už nebudú. Prežijú len tie školy, ktoré objektívnym spôsobom vedia ukázať kvalitu a vedia sa odlíšiť od ostatných. Školy by si mali urobiť prieskum, čo rodičia detí v lokalite vyžadujú. Niekde to môže byť dôraz na jazyky, inde dôraz na rôzne kultúrne aktivity a podobne. Inde to môžu byť pragmatické veci, ako miesto na zaparkovanie. Univerzálny recept neexistuje, každá škola si svoj spôsob musí nájsť sama.