Novela zákona o verejnom obstarávaní

11.03.2016 / Regionálny rozvoj

Podstatné zmeny v novele zákona o verejnom obstarávaní č. 252/2015 Z. z. účinnej od 1.11.2015

 

JUDr. Juraj Tkáč

 

Predmetom tohto príspevku je predstavenie novely zákona o verejnom obstarávaní č. 252/2015 Z. z. Uvedená novela má za cieľ zabrániť účasti schránkovým firmám, resp. firmám s nejasnou majetkovou štruktúrou verejného obstarávania. Zákaz účasti schránkových firiem sa však týka len verejného obstarávania, a nejde o komplexný zákaz účasti schránkových firiem pri využívaní verejných zdrojov (čerpanie rôznych investičných stimulov, dotácií a pod.) Novela zavádza aj právomoc Úradu pre verejné obstarávanie zisťovať si údaje o skutočných konečných užívateľoch (napr. formou žiadostí od bánk, ktoré musia odhaliť finančné toky), pričom ak sa preukáže, že uchádzač uviedol nepravdivého konečného užívateľa výhod, Úrad takémuto uchádzačovi uloží pokutu a zároveň rozhodne o zákaze účasti takéhoto uchádzača. Taktiež, ak sa zistí, že údaje o konečnom užívateľovi neboli pravdivé, verejný obstarávateľ má možnosť vypovedať zmluvu s takýmto uchádzačom.

 

Zákonodarca novelou zákona o verejnom obstarávaní – zákonom č. 13/2015 Z. z., účinnou od 1. marca 2015, zakotvil novú podmienku účasti v § 26a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“), podľa ktorého sa verejného obstarávania nemôže zúčastniť:

  • právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť,
  • právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať, alebo
  • právnická osoba, v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári

Úrad pre verejné obstarávanie k § 26a ZVO vydal Výkladové stanovisko č. 4/2015 z 15. mája 2015, v ktorom Úrad uviedol, že (verejný) obstarávateľ má povinnosť „odkryť“ majetkovú účasť uchádzača až na poslednú známu [1] fyzickú osobu. Zároveň stanovil, že fyzické osoby ako uchádzači, resp. osoby podľa § 27 ods. 2 a § 28 ods. 2 ZVO [2], nemajú povinnosť preukazovať splnenie § 26a ZVO.

Aplikačná prax však ukázala, že predmetný inštitút je pomerne náročný tak pre (verejných) obstarávateľov, ako aj uchádzačov. Ako vyplýva aj z ostatného Upozornenia Úradu pre verejné obstarávanie [3], skúmanie podmienky účasti podľa § 26a ZVO je zo strany (verejných) obstarávateľov opomínané, resp. opačne, zneužívané na neoprávnené vylučovanie uchádzačov. Na druhej strane napr. v zdravotníctve viaceré podnikateľské subjekty odmietali, resp. odmietajú odkryť svoju majetkovú štruktúru, a tak sa teda verejných obstarávaní buď vôbec nezúčastňovali (čo v prípade zúženého okruhu subjektov, resp. priamo oligopolu alebo až monopolu predstavovalo neraz v praxi zmarenie celého procesu verejného obstarávania a nemožnosť realizovať predmet zákazky), alebo cez nastrčené spoločnosti realizovali zákazku prostredníctvom subdodávok.

 

Nový register konečných užívateľov výhod

 

Zákonom č. 252/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela č. 252/2015 Z. z.“), prišlo k zrušeniu § 26a vo forme podmienky účasti. (Verejný) obstarávateľ tak teda vo verejných obstarávaniach od 1. novembra 2015 nemôže vyžadovať od uchádzačov preukázanie podmienky účasti podľa § 26a ZVO. Verejné obstarávania, ktorých proces začal pred 1. novembrom 2015, sa však aj naďalej riadia režimom § 26a ZVO.

Zákonodarca však nevypustil režim preukazovania majetkovej štruktúry uchádzačov, došlo len k zmene charakteru a mechanizmu skúmania majetkovej štruktúry uchádzača.

Zrušenie podmienky účasti má za následok, že (verejný) obstarávateľ pri posudzovaní ponúk časť „Ostatné“ neskúma majetkovú štruktúru u všetkých uchádzačov. Novela č. 252/2015 Z. z. však zmenila § 45 ods. 1 ZVO a zakotvuje, že „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo ktorých subdodávatelia podľa odseku 10, ktorí sú verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi známi v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ zároveň nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom, alebo uchádzačmi, pokiaľ osoby podľa § 27 ods. 2, ktorých finančné zdroje uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, alebo osoby podľa § 28 ods. 2, ktorých technické a odborné kapacity uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod.“

Doterajšia právna úprava tak na jednej strane zjednodušuje postup (verejnému) obstarávateľovi, ktorý len skúma, či je uchádzač, osoba, ktorá poskytuje uchádzačovi zdroje podľa § 27 ods. 2a § 28 ods. 2 ZVO, resp. jeho subdodávateľ zapísaný v zozname konečných užívateľov výhod, no na druhej strane predstavuje pre uchádzačov predmetný zápis ďalšiu dodatočnú administratívnu záťaž. Najmä v kontexte subdodávateľov, ktorí taktiež musia byť v uvedenom registri zapísaní, predstavuje uvedený nový inštitút veľkú, nielen byrokratickú záťaž, ale aj zúženie zmluvnej autonómie pri výbere zmluvného partnera. V zmysle novelizovaného § 45 ZVO ods. 10: „Povinnosť mať zapísaných konečných užívateľov výhod v registri konečných užívateľov výhod sa vzťahuje na subdodávateľa, ktorý sa má podieľať na dodaní plnenia v sume najmenej 30 % z hodnoty plnenia uvedenej v ponuke uchádzača, ak ide o nadlimitnú zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je najmenej 10 miliónov €, alebo v sume najmenej 50 % z hodnoty plnenia uvedenej v ponuke uchádzača, ak ide o inú zákazku.“ Povinnosť podľa § 45 ods. 10 ZVO sa vzťahuje na subdodávateľa po celú dobu trvania zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania.

Register konečných užívateľov výhod vedie Úrad pre verejné obstarávanie, pričom zápis do registra je bezplatný a vykonaný na dobu neurčitú [4]. V tejto súvislosti upozorňujeme, že zápis v zozname podnikateľov, napriek skutočnosti, že zápis do registra konečných užívateľov výhod sa riadi právnou úpravou registra podnikateľov, neznamená automaticky aj zápis v registri podnikateľov aj zápis v registri konečných užívateľov výhod.

Pre zápis do registra konečných užívateľov výhod sa vyžaduje podanie žiadosti (ktoré nie je spojené s poplatkovou povinnosťou), identifikáciu konečných užívateľov výhod a predloženie nasledovných príloh k žiadosti:

  • doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu,
  • čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod nebol právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo za trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme,
  • čestné vyhlásenie, že údaje o konečných užívateľoch výhod uvedené v žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod sú pravdivé a úplné.

 

V kontexte novej právnej úpravy preukazovania majetkovej štruktúry víťazného uchádzača upozorňujeme, že kým doterajšia právna úprava § 26a ZVO nevyžadovala preukazovanie majetkovej účasti aj od fyzických osôb, novela č. 252/2015 Z. z. rozšírila okruh konečných užívateľov výhod aj na tento okruh subjektov [5].

 

V zmysle nového § 12a ZVO:
 

„(1) Konečný užívateľ výhod na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) pri právnickej osobe

  • má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe vrátane akcií na doručiteľa, ak nie je táto právnická osoba emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu,8c)

  • má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán právnickej osoby,

  • iným spôsobom, ako je uvedené v prvom bode alebo druhom bode, ovláda právnickú osobu,

  • na základe inej skutočnosti má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z jej podnikania alebo inej jej činnosti,

b) pri fyzickej osobe má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z jej podnikania alebo inej jej činnosti,
c) pri združení majetku

  • je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov,

  • patrí do okruhu osôb, v prospech ktorých sa zakladá alebo pôsobí združenie majetku, ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku,

  • je zakladateľom združenia majetku alebo ak je zakladateľom právnická osoba, tak fyzická osoba podľa písmena a),

  • má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku.

 

(2) Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1, zapisujú sa do regist2ra konečných užívateľov výhod u tejto osoby všetci členovia štatutárneho orgánu osoby, ktorá sa na podnikaní, riadení alebo kontrole tejto osoby podieľa spôsobom podľa odseku 1. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá podľa prvej vety, zapisujú sa do registra konečných užívateľov výhod u tejto osoby všetci členovia jej štatutárneho orgánu.
 

(3) Za konečného užívateľa výhod sa považujú aj fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá uvedené v odseku 1 spĺňa“.
 

V súvislosti s novou právnou úpravou § 12a ZVO upozorňujeme, že zákonodarca rozšíril okruh osôb, ktoré sa môžu zúčastňovať verejného obstarávania. Kým doteraz § 26a zakazoval účasť uchádzačom, v ktorých mali majetkovú účasť fyzické osoby v postavené verejného funkcionára podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 454/2005 Z. z., novela č. 252/2015 umožňuje aj týmto osobám zúčastňovať sa verejných obstarávaní. Verejní funkcionári však musia byť v registri konečných užívateľov výhod identifikovaní. Podľa novej právnej úpravy sa tak verejného obstarávania môžu zúčastňovať napr. aj poslanci obecných zastupiteľstiev.

Režim zákazu uzavretia zmluvy s uchádzačom, ktorý neodkryl svoju, prípadne subdodávateľskú majetkovú štruktúru vo forme zápisu v registri konečných užívateľov výhod, sa vzťahuje na nadlimitné zákazky a na podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska. Na zákazky s využitím elektronického trhoviska, ako aj na zákazky nedosahujúce prahové hodnoty (§9 ods. 9 ZVO), sa režim preukazovania majetkovej účasti prostredníctvom registra konečných užívateľov výhod nevzťahuje.

V súvislosti so zápisom konečných užívateľov výhod do nového registra zákonodarca od 1. novembra 2015 zakotvuje nový inštitút výpovede. V zmysle § 134e ZVO: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vypovedať zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu uzavretú s uchádzačom, ktorý nemal v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo ak bolo právoplatne rozhodnuté o vyčiarknutí tohto uchádzača z registra konečných užívateľov výhod alebo ak mu bol právoplatne uložený zákaz účasti podľa § 149 ods. 3 písm. b).“ Podľa § 155q ods. 7 ZVO: „Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže vypovedať podľa § 134e zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu uzavretú po 1. novembri 2015.“

 

Nový režim registra konečných užívateľov výhod je možné zhrnúť nasledovne:

  • Aplikuje sa od 1. novembra 2015 na všetky nadlimitné zákazky a na všetky podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska.
  • Verejný obstarávateľ skúma zápis uchádzača, subdodávateľov a osôb podľa § 27 ods. 2 ZVO a § 28 ods. 2 ZVO pred podpisom zmluvy, pričom verejný obstarávateľ neskúma charakter a pravdivosť zapísaných údajov, len si overuje či je skutočne subjekt zapísaný v registri končených užívateľov výhod.

 

Nová výnimka – právne služby

 

V prípade podlimitných zákaziek zákonodarca zakotvuje novú výnimku, v zmysle ktorej sa predpisy verejného obstarávania nepoužijú na prípad právneho zastupovania klienta advokátom v rozhodcovskom konaní, zmierovacom konaní, súdnom konaní, správnom konaní alebo v inom obdobnom konaní a právne poradenstvo poskytované advokátom pri príprave týchto konaní, alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa právne poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania.
Nakoľko v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacej praxe Úradu pre verejné obstarávanie, je výnimky potrebné vykladať reštriktívne, uvedená výnimka sa vzťahuje na prípad:

  • zastupovania verejného obstarávateľa advokátom, resp. advokátskou kanceláriou – nie je možné túto výnimku rozšíriť na iné zastupovanie osobou s právnickým vzdelaním, okrem porušenia uvedenej výnimky by takéto konanie mohlo vykazovať aj znaky neoprávneného výkonu právnych služieb, tzv. pokútnictva,
  • výnimka sa týka len sporovej agendy – nie všetky činnosti poskytované podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov podliehajú novej výnimke. Autorizácia zmlúv, či bežná príprava zmluvnej agendy pod túto výnimku nepodliehajú.

 

Zvýšenie limitu pre povinnosť postupovať cez elektronické trhovisko

 

Všetkým verejným obstarávateľom, okrem osôb podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZVO (štát), sa posúva limit pre povinnosť postupovať pri bežne dostupných zákazkách (okrem potravín) z 1 000 € na 5 000 € bez DPH.

Zákonodarca zároveň explicitne zakotvuje, že osoba podľa § 7 ods. 1 ZVO (osoba, ktorá nie je verejný obstarávateľ/obstarávateľ a ktorej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb) – postupuje pri zadávaní zákaziek ako obec [§ 6 ods. 1 písm. b) ZVO]. Predmetné ustanovenie treba aplikovať aj na novú právnu úpravu podľa § 91 ods. 3 ZVO, kde je zakotvené, že osoba podľa § 7 ZVO postupuje ako verejný obstarávateľ.

 

Nová právna úprava elektronického trhoviska

 

Novela č. 252/2015 Z. z. zakotvila aj novú právnu úpravu zadávanie zákaziek prostredníctvom elektronického trhoviska, nové inštitúty elektronického trhoviska a zmenila aj postupy zadávania zákaziek cez elektronické trhovisko.

Prvou novinkou je možnosť zadávania rámcových zmlúv cez elektronické trhovisko. Kým dosiaľ bolo zakázané zadávať rámcové zmluvy cez elektronické trhovisko, podľa novej právnej úpravy je možné zadať rámcovú zmluvu cez elektronické trhovisko s maximálnym trvaním rámcovej zmluvy 12 mesiacov. V tejto súvislosti upozorňujeme, že prostredníctvom elektronického trhoviska sa zadáva len hlavná rámcová zmluva, čiastkové realizačné zmluvy sa už riadia písomnou formou bez využitia elektronického trhoviska.

Pomerne dôležitou novinkou je zrovnoprávnenie postupu podľa § 96 a § 97 ZVO. Doteraz verejný obstarávateľ musel preukázať, že na trhovisku neboli v čase spustenia súťaže minimálne tri ponuky zodpovedajúce technickej špecifikácii (postup podľa § 96 ZVO) a až potom mohol verejný obstarávateľ zadať svoju technickú špecifikáciu do karantény a realizovať postup podľa § 97 ZVO. Podľa novej právnej úpravy je výber postupu na verejnom obstarávateľovi, ktorý už nemusí preukazovať medzikrok § 96 ZVO pri postupe podľa § 97 ZVO.

V súvislosti s novou právnou úpravou prišlo aj k zmene dôvodov použitia priameho rokovacieho konania na elektronickom trhovisku (§ 98 ZVO). Zákonodarca v novele č. 252/2015 Z. z. zakotvuje, že ak nie je predložená žiadna ponuka, má verejný obstarávateľ povinnosť postupovať podľa § 100 ZVO, teda klasicky cez Vestník verejného obstarávania. V tejto súvislosti upozorňujeme, že nová právna úprava tak v prípade aj zákaziek za 500 €, ktoré pôvodne boli zadané cez elektronické trhovisko [6], predpisuje ísť v prípade, ak nebola predložená ani jedna ponuka, cez vestník a nie je možné využiť postup podľa § 9 ods. 9 ZVO.

Ďalšou novinkou, ktorá by mala pomôcť zjednodušiť realizáciu nadlimitných zákaziek, je možnosť využitia elektronického trhoviska aj na zadávania nadlimitných zákaziek. Týmto novým postupom možno zadávať bežne dostupné zákazky na dodanie tovaru a poskytovanie služieb. Podmienkou pre použitie tohto nového postupu je skutočnosť, že na trhovisku už sú v čase spustenia dostupné 3 ponuky (analogický postup podľa § 96 ZVO), pričom sa vyberie najlacnejšia a tá sa stáva automaticky podkladom pre vytvorenie súťažných podkladov. Elektronické trhovisko automaticky vypracuje oznámenia a súťažné podklady a po spustení súťaže automaticky informuje všetkých potenciálnych uchádzačov o spustení súťaže. Novinkou pri tomto postupe je to, že sa nevyžaduje, aby bol uchádzač zapísaný v zozname podnikateľov a umožňuje sa, aby aj takýto subjekt predložil ponuku, pričom systém mu automaticky vygeneruje čestné prehlásenie a následne pred uzavretím zmluvy sa postupuje podľa § 44 ZVO. Práve to je dôvod, prečo v tomto prípade nie je zmluva vygenerovaná systémom automaticky, ale vždy sa uzatvára písomne.

Novela č. 252/2015 Z. z. zmenila aj právnu úpravu dynamického nákupného systému. Zakotvuje sa, že dynamický nákupný systém musí automaticky zasielať dokumenty podľa § 9 ods. 6 ZVO, oznámenia podľa § 136 ods. 9 ZVO, informácie o uzavretí zmluvy a oznámenia o splnení zmluvy. Celá komunikácia sa realizuje cez dynamický nákupný systém elektronicky. Dynamický nákupný systém je možné realizovať aj cez iný systém ako je elektronické trhovisko. Novela č. 252/2015 Z. z. zakotvila, že dynamický nákupný systém sa riadi režimom užšej súťaže. Novela však nerieši otázku čestných prehlásení, a teda do dynamického nákupného systému bude musieť verejný obstarávateľ pustiť aj záujemcu, ktorý nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti.

Predmetom novely je aj zmena § 49a ZVO, v zmysle ktorej možno v profile zverejniť aj priamy odkaz na informáciu alebo dokument uverejnený na inom webovom sídle. Podmienky zverejnenia a prístupu k nim musia byť však dodržané aj pri takomto zverejnení (bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup). Zákonodarca tak prelamuje doterajší názor Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý takýto postup dosiaľ neumožňoval.

Pravdepodobne najkontroverznejšou je časť novely týkajúca sa zmeny § 18 ZVO, týkajúcou sa komunikácie vo verejnom obstarávaní. Predmetom novely je zakotvenie vo všeobecnosti (s taxatívnymi výnimkami zakotvenými v § 18 ZVO) elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní. Zákonodarca tak v tejto časti skôr implementuje nové smernice o verejnom obstarávaní, ktoré z filozofie elektronizácie procesu verejného obstarávania vychádzajú. V kontexte tejto novinky možno poukázať na skutočnosť, že, podľa nášho názoru, ide o nedokonalú zmenu, nakoľko hlavne § 16 ZVO (ako aj ďalšie časti zákona) ostali bezo zmeny, a teda táto časť novely v praxi prinesie viac aplikačných problémov ako úžitku. Taktiež nakoľko zákonodarca umožňuje využitie doterajšej právnej úpravy až do 31. augusta 2016 (pričom je pravdepodobné, že terajší zákon č. 25/2006 Z. z. bude nahradený dovtedy úplne novým), v praxi nevidíme dôvod na použitie novelizovaného ustanovenia § 18 ZVO a odporúčame použitie doterajšej právnej úpravy aj po 1. novembri 2015. V takomto prípade je potrebné v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. vo výzve na predpokladanie ponúk, identifikovať, aký režim § 18 ZVO sa aplikuje.


Poznámky a použitá literatúra:
[1] V kontexte pojmu známa fyzická osoba Úrad pre verejné obstarávanie uviedol, že subjekty voľne obchodovateľné na burze objektívne nevedia, resp. ani nemôžu preukázať svoju vlastnícku štruktúru a pri takýchto subjektoch postačovalo potvrdenie od príslušnej burzy, na ktorej uvedený subjekt je obchodovateľný.
[2] Ide o subjekty poskytujúcemu uchádzačovi kapacity na preukázanie podmienok účasti.
[3] Dostupné na http://www.uvo.gov.sk/uvod/aktualne-temy-2a8.html?id=33
[4] V súvislosti s trvaním zápisu do registra konečných užívateľov na dobu neurčitú upozorňujeme, že táto prezumpcia platí len v prípade, ak u subjektu nedôjde k zmene údajov. V prípade zmeny údajov pod hrozbou pokuty a neplatnosti zápisu má zapísaný subjekt povinnosť vykonať zmenu údajov.
[5] V súvislosti s pojmom konečný užívateľ výhod upozorňujeme, že predmetný pojem predstavuje osobitnú legálnu definíciu na účely verejného obstarávania a nie je možné si ho zamieňať s identickým pojmom uvedeným v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
[6] Môže ísť napríklad o situáciu, kedy verejný obstarávateľ zadáva zákazku aj za 500 € cez elektronické trhovisko, nakoľko podľa celkového množstva z CVP kódov vyplýva, že celkovo ide o podlimitné zadávanie určitého druhu zákazky.


In Právo a manažment v zdravotníctve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, ročník VI., číslo 11, s. 16-20. ISSN 1338-2071