Rozhovor o Európe a výrobe v budúcnosti s Filippom Addarii

Čím momentálne najviac žije Európska únia?

Horúcimi témami sú rast a zamestnanosť. Tieto otázky nedajú Bruselu spávať, pretože všetky doterajšie postupy začali zlyhávať. Hlavným problémom je nerovnomerný rast, Nemecko je na tom oveľa lepšie v porovnaní s južnou Európu, ktorú zasiahla finančná kríza veľmi tvrdo. Spôsobila to kombinácia rôznych faktorov. Dobrá vnútorná politika Nemecka, efektívne inštitúcie a v neposlednom rade fakt, že Nemecko profitovalo zo zavedenia Eura. Marka devalvovala, čo napomohlo nemeckému exportu. Naopak v krajinách, ako Taliansko a Španielsko sa mena zhodnotila a export zdražel. Prijatie Eura ďalej zvýhodnilo banky, Grécko si napríklad nemohlo požičiavať rovnako ako predtým a automaticky dostalo také podmienky ako Nemecko. Ide teda skutočne o kombináciu viacerých faktorov. Je málo známe, že západ čelil kríze v automobilovom priemysle a Nemecko začalo predávať autá v Číne. Dokázalo tak profitovať z globalizácia, ktorá penalizovala ostatné európske krajiny. História samozrejme tiež zohráva svoju úlohu. Nemecko vďaka svojmu zjednoteniu muselo prejsť reformami oveľa skôr, ako ostatné európske štáty. Dnešnou realitou je, že tu máme nemeckú superveľmoc v pozícii “zdráhajúceho sa lídra”. Je tu riziko, že ostatné štáty EÚ by Nemecko neakceptovali po tom, čo sa udialo za druhej svetovej vojny. Zároveň by ich to mohlo vyjsť príliš draho. Od lídra sa totiž očakáva, že bude prispievať viac. Lebo aj to obnáša líderstvo.

 

Môže Európska únia ovplyvniť konkrétne slovenské malé a stredné podniky?

Odpoveď je takáto. MSP sú vnímané ako hlavný zdroj inovácií a pracovných miest. A rast a zamestnanosť sú hlavnými prioritami EÚ. Snaží sa preto malé a stredné podniky všemožne podporovať. Čo môže pre MSP urobiť, je zmenšiť byrokratickú reguláciu a uľahčiť MSP prístup na jednotný trh. Sme si pritom veľmi dobre vedomí, že mnohé MSP uprednostňujú miestne trhy. V takomto prípade môže EÚ podporiť MSP nepriamo, prostredníctvom grantov. Existuje napríklad program Erasmus pre mladých podnikateľov alebo Horizont 2020. Poskytovanie podpory však môže deformovať súťaž na trhu. Niektoré MSP, ktoré sa predtým intenzívne venovali svojmu biznisu, sa teraz zameriavajú na získavanie podpory. Aktivity Európskej komisie by preto mali smerovať k identifikovaniu bariér a ich odstráneniu z trhu, k investíciám do výskumu a inovácií, ktoré môžu MSP využiť a uviesť na trh. Je treba šíriť podnikateľské povedomie, investovať do vzdelávania, pretože podnikavosť je v mnohých krajinách veľmi nízka. Ľudia uprednostňujú prácu vo verejnom sektore alebo veľkých spoločnostiach. Odmietajú na seba brať podnikateľské riziko. Skutočnosť je však taká, že vďaka robotizácii bude práce menej a menej, a to sa týka obzvlášť manažérskych pozícii. Budúcnosť majú kreatívne roboty. Je to len otázkou času. Tak, ako to bolo v prípade modrých golierov, pracovníkov v továrňach, ktorých nahradili stroje, manažéri budú nahradení počítačmi. Premieňame sa na spoločnosť, v ktorej bude existovať omnoho menej pracovných pozícií ako poznáme dnes. Toto je aktuálnou výzvou pre Európu - začať stimulovať kultúru podnikania.

 

Ako vnímate súčasnú regionálnu politiku Európskej únie a jej vplyv na ľudí?

Tak napríklad Slovenský investičný holding je veľmi zaujímavý spôsob využívania európskych štrukturálnych fondov určených na podporu regionálnej politiky. Podobným programom je aj Portugalský fond na podporu spoločenských inovácií, ktorý vyčlenil 50 miliónov zo štrukturálnych fondov na podporu spoločenských podnikateľov a inovátorov. Majú prinášať riešenia spoločenských problémov, napriek tomu, že je to primárne úlohou verejného sektora. Ten ale nie je dosť inovatívny, efektívny, aktívny. Na príklade Portugalského fondu by som chcel zdôrazniť jeden dôležitý aspekt. Vláda uznala, že občania sú zdrojom riešenia. Nie sú len pasívni prijímatelia, ale sú aktívni, a dokonca aktívnejší ako ľudia vo verejnom sektore. Vláda investuje do občanov, vytvára im priestor pre využitie svojho potenciálu a poskytuje rámec pre realizáciu a pretlačenie nápadov smerom hore. Je nevyhnutné, aby sme investovali do občanov. Treba sa tiež zamerať na zmenu ich myslenia. Ľudia zaplatia dane, odvolia, a tým majú „odrobené“. Treba im ukázať, že môžu mať reálny vplyv na zlepšenie služieb, ktoré od štátu dostávajú. Je potrebné prebudiť záujem, motiváciu. Ak ste napríklad starý, záleží vám na lepšej starostlivosti. Ak ste rodičom, záleží vám na lepších štandardoch na školách, chcete lepšie vzdelávanie pre svoje deti,  to je vašou odmenou. Ak si uvedomíte, že dokážete ovplyvniť  veci, prečo to neurobiť?

 

Aktívna angažovanosť je srdcom spoločenských inovácií. Sú aktuálne aj pre ľudí na Slovensku?

Áno, dostali sme sa vlastne k podstate spoločenských inovácií. Hoci výstižnejšie pomenovanie by bolo inovácie v spoločnosti, pretože spoločenské inovácie sa väčšine ľudí spájajú s hľadaním riešenia pre zraniteľné skupiny, napríklad chudobných. Jedná sa ale o niečo úplne iné. Je to skôr o angažovanosti občanov. Vzdelávanie, zdravotníctvo, životné prostredie sa týkajú každého jedného človeka. Spoločenské inovácie sú v prvom rade o zmene vzťahu každej osoby ku štátu a trhu, o podpore individuálnej angažovanosti. V bývalých komunistických krajinách, ale aj v južnom Taliansku či britskej chudobnej vrstve, je aktívny postoj k životu nepopulárny. Ľudia neveria, že môžu niečo ovplyvniť a ani sa o to nepokúšajú. Dá sa to ale zmeniť – vzdelávaním, kultúrou, príkladom, príležitosťami. EÚ môže podporiť zmenu cez programy. Ale aj príkladom. V tomto však doteraz skôr zlyhávala, dookola opakujú, že sa potrebujú zmeniť ale potom sa nezmenia. EÚ nič nereformuje. Tak prečo by mali ostatní? Lídrom sa človek stáva dobrým príkladom. A my vlastne nemáme lídra, máme len manažérov.

 

Pred pár dňami sme sa dozvedeli, že náš spoločný projekt o otvorených inováciách bol podporený z programu HORIZONT 2020. Čím je tento projekt pre vás zaujímavý?

Je to program, ktorý sa snaží pomôcť výrobcom (“makers”). Najprv vysvetlím pojem “Makers”. Sú to ľudia, ktorí vyrábajú vlastné veci, dajú sa najlepšie prirovnať k “digitálnym remeselníkom”. Určite ste už počuli o 3D tlačiarňach, tak napríklad osoby, ktoré doma pripravia dizajn a potom vytlačia svoj 3D predmet, sú “makers”. Ale to nie je všetko. Sú tu ešte “fub labs”, miesta, kde je veľa týchto 3D tlačiarní. “Makers” si doma pripravia dizajn, tu si ho prídu otestovať, vytlačiť, ale sa aj poradiť s ostatnými, ako dizajn vylepšiť. Tieto miesta sa stávajú priestormi pre spolutvorbu. Otvorenosť je najlepším spôsobom, ako čokoľvek inovovať. Namiesto toho, aby sa do procesu inovovania zapájali len zaplatení ľudia, môže prispievať ktokoľvek. Takto sa príspevky znásobujú. Podobným príkladom je software Linux, kde prispieva 100 000 ľudí zdarma. S tým ale súvisí množstvo nezodpovedaných otázok. Kto je vlastníkom inovácie? Kto vlastní postupy? Kto zainvestuje, ak bude potrebný kapitál? Ako zadefinujeme zmluvu pre 100 000 inovátorov? Je preto potrebné pripraviť inštitucionálny rámec, aby sa nestalo, že si niekto uplatní nárok na všetky postupy a peniaze.
Náš spoločný projekt je vlastne experiment, pokúsi sa prepojiť “makers” s tradičnými výrobcami. Napríklad BMW. Dokážeme prepojiť BMW s externými inovátormi? Dokážu z toho vzájomne profitovať? Program vytvorí akcelerátory, jeden z nich aj v Bratislave, a potom budeme pozorovať dynamiku medzi dvoma zásadne odlišnými skupinami. Predstavte si to ako chemickú reakciu, s tým rozdielom, že sa jedná o ľudské spoločenské reakcie. Naučíme sa z nich niečo? A ak áno, dokážeme z toho vyťažiť odporúčania pre politikov, investorov, priemyselníkov? Možno získame unikátny obraz o tom, ako bude prebiehať výroba v budúcnosti. Možno sa nám podarí oživiť výrobu, vytvoriť nové pracovné miesta, podporiť malé a stredné podniky, inovácie, rast, miestnu produkciu. Chceme postupovať od mikro k makro. Takýmto programom môžeme pomôcť znovu naštartovať európsku výrobu.


Tu si môžete stiahnuť rozhovor s Filippom Addarii.

 


 

Máte otázky k projektu OPEN MAKER?

Ľubomír Billý
konzultant
Ľubomír Billý
Ľubomír sa venuje medzinárodným projektom a spoločenským inováciám od roku 2012. Má na starosti prípravu projektov z programov Horizont 2020 a Erasmus+. Najviac ho baví práca na inovatívnych projektoch, ktoré prinášajú na Slovensko nové myšlienky. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave absolvoval inžinierske a doktorandské štúdium, v rámci ktorého sa venoval problematike migrácie a fondov EÚ. Ďalšie skúsenosti získal počas študijných a výskumných pobytov v Lisabone, Viedni a Berlíne. Strávil tri týždne na stáži v Londýne v renomovanej organizácii Young Foundation zameranej na spoločenské inovácie.

​Mohlo by vás zaujímať o projekte OpenMaker

Projekt OpenMaker podporuje vytváranie partnerstiev a inovačných projektov medzi existujúcimi výrobnými firmami a kreatívnymi inovátormi  (po anglicky makers). Spoločná spolupráca môže byť prínosná pre obe strany. A navyše efekt ich spolupráce môže mať pozitívny vplyv na lokálnu ekonomiku a širšiu spoločnosť.

Inovatívny charakter projektu OpenMaker sa odráža aj v jeho aktivitách. Budovanie komunity zloženej z výrobných firiem a inovátorov prebieha súčasne v štyroch krajinách – na Slovensku, v Taliansku, v Spojenom kráľovstve a v Španielsku. Nadväzovanie kontaktov aj výskumná stránka projektu bude podporená digitálnou platformou, ktorá zvýši udržateľnosť projektu.

Projekt OpenMaker realizuje desať partnerov zo šiestich európskych krajín od novembra 2016 do októbra 2018 a je podporený v rámci programu Horizont 2020. Dlhodobou snahou Centire je sa zapájať do medzinárodných projektov a prinášať na Slovensko zaujímavé a inovatívne témy.

O projektových partneroch a realizácii projektu v ďalších krajinách sa dozviete na: www.sk.openmaker.eu