Sandra Stromberger: Firmy, ktoré sa neotvoria a neprijmú inovácie z externého prostredia, nemajú v budúcnosti veľké šance na prežitie.

Sandra Stromberger je podnikateľka, konzultantka a inovátorka. Aktuálne sa venuje témam súvisiacim s konceptom Priemysel 4.0 – inteligentné továrne, internet vecí, robotika a 3D tlač. V roku 2016 založila súťaž Industry meets Makers a angažuje sa v iniciatíve DigitalCity.Wien.

V rámci projektu OpenMaker vystúpila ako jeden z hlavných spíkrov na MatchMaking workshope, ktorý sa konal 22. júna 2017 v Bratislave. Využili sme príležitosť a so Sandrou sme sa porozprávali o jej súťaži Industry Meets Makers, ktorá rovnako ako projekt OpenMaker pomáha v Rakúsku budovať komunitu výrobných firiem a inovátorov.

Ako si prišla na myšlienku vytvoriť Industry Meets Makers? Odkiaľ pochádzala tvoja pôvodná motivácia?

Pred viac ako troma rokmi sa ma  niekto opýtal, kde vidím na základe mojej predchádzajúcej skúsenosti v oblasti digitálnych médií budúcnosť biznis modelov priemyselnej výroby. Tento sektor je totiž už dlhšiu dobu konfrontovaný s rozsiahlymi transformačnými procesmi v súvislosti s digitalizáciou výroby.

Na základe tohto podnetu som sa ako úplný začiatočník v oblasti priemyselnej výroby začala touto témou intenzívne zaoberať a prechádzala som si množstvo súčasných trendov a príkladov z praxe. Tieto som následne porovnávala s funkčnými konceptmi, ktoré som poznala z iných oblastí.

Dôvodmi ich úspechu pritom bol napríklad konkurenčný tlak, alebo sa rozvíjali preto, že v nich ľudia videli obrovské príležitosti do budúcnosti a konkurenčnú výhodu.

K akým záverom si prišla a aké boli výstupy z tvojho výskumu?

Výsledkom mojej výskumnej práce boli štyri na seba nadväzujúce biznis modely, ktoré okrem iného predpokladali aj úplne nové formy spolupráce medzi etablovanými veľkými podnikmi a živnostníkmi či  malými podnikmi.

Po tom, ako som si vďaka  prvým rozhovorom so zástupcami priemyselných odvetví potvrdila, že tieto nové formy spolupráce v oblasti priemyselnej výroby v našich zemepisných šírkach ešte nie sú tak správne naštartované, vymyslela som Industry Meets Makers. Ide o formát, ktorý nám mal pomôcť vytvoriť komunitu, v ktorej bude prebiehať férová a otvorená spolupráca medzi ,,veľkými“ a ,,malými“. Takáto koncepcia stiera hranice medzi podnikateľskými subjektmi a vzájomná spolupráca je považovaná za samozrejmosť.

Aké prekážky a výzvy si musela prekonať na začiatku projektu?

Povedala by som, že prvým krokom bolo nájsť veľké podniky, ktoré boli dosť odvážne na to, aby sa nechali zlákať na experimentálny proces otvorených inovácií a nepotrebovali hneď na začiatku dostať presnú definíciu cieľového  výstupu.

Pri hľadaní takýchto firiem je kľúčovým predpokladom nájsť podniky, ktorých firemná kultúra je pozitívne nastavená na získavanie nových skúseností.

Podmienkou je aj vedenie, ktoré celý proces skutočne podporuje. V daných podnikoch samozrejme musela existovať aj aktuálna potreba – špecifická výzva, pre ktorú firma hľadala inovatívne riešenie alebo,  nový produkt, ktorý práve uvádza na trh. Práve v takýchto prípadoch bolo možné hľadať kreatívne spôsoby použitia

Druhou výzvou bolo samozrejme nájsť tých správnych inovátorov pre rôznorodé zadania a celú spoluprácu nastaviť tak, aby procesy spoločného vytvárania nápadov a riešení boli výhodné pre obe strany. Tu musím úprimne povedať, že som bola príjemne prekvapená, pretože pred spustením projektu sme na teoretickej úrovni riešili rôzne potenciálne kamene úrazu, ktoré sa mohli pri nastavovaní vzájomnej spolupráce objaviť. Dokonca som bola chvíľu rozhodnutá s projekt vôbec nezačať. Na konci však môžem skonštatovať, že účastníci pristúpili k projektu s otvorenou mysľou  a boli pripravení na otvorený dialóg a spoluprácu. Veď ak by to bolo inak, vôbec by sa nehľadali.

Bolo jednoduché motivovať firmy a podniky k účasti na projekte a k spolupráci s inovátormi?

Mala som možno šťastie, pretože prvé prísľuby na spoluprácu som získala pomerne ľahko. Pripisujem to aj duchu tých čias. Skutočným podporovateľom a šíriteľom myšlienky inovácií v odvetví je totiž už dlho jasné, že budúcnosť odvetvia spočíva práve v takýchto modeloch spolupráce. Kto sa zdráha a ,,hrá sa sám na vlastnom pieskovisku“  nemôže udržať krok s vysokým tempom, ktorým inovácie v oblasti technológií v súčasnosti napredujú. Dokonca si dovolím tvrdiť, že firmy, ktoré sa neotvoria a neprijmú inovácie z externého prostredia, nemajú v budúcnosti veľké šance na prežitie.

Môžeš v krátkosti zhrnúť, aké výhody plynú podnikom a inovátorom zo vzájomnej spolupráce a č ich predovšetkým motivuje?

Výhodou je, že zapojené firmy nájdu angažované a kreatívne talenty a partnerov. Získajú úplne nové nápady a riešenia, ktoré by sami v danej podobe neobjavili. Inovátori zasa získajú prácu, zákazky, materiálnu či finančnú podporu. Ich benefitom je samozrejme aj možnosť prístupu k infraštruktúre, materiálom, nástrojom, sieťam a expertným poznatkom, ktoré by inak tak jednoducho k dispozícií nedostali.

Ktoré výsledky považuješ za najlepšie z prvé ročníka projektu?

Prostredníctvom Industry Meets Makers 2016 vznikli mnohé skutočne kreatívne a veľmi konkrétne riešenia a spolupráce. Predovšetkým výnimočné boli pre mňa ako iniciátorku tieto projekty:

  1. Podarený Community-Management spoločnosti Infineon. Infineon hľadal v rámci Industry Meets Makers inovatívne riešenia pre využite dronov. Spolu vzniklo 10 skvelých modelov a vznikla 23 členná Maker-Community, ktorá sa v priebehu procesu skutočne spriatelila a spolupráca sa aktívne rozvíja aj po skončení projektu.
  2. Projekt ,,Connected Garden“ s inteligentným vyvýšeným záhonom od Manfreda Czujana a Roberta Veselku zo start-upu Smartgreen, ktorý je jednoducho krásnym dôkazom toho, čo z Industry Meets Makers môže vzísť, ak všetko ide tak, ako má. Manfred a Robert integrovali novo uvedený IoT-developer-Box od T-Mobile do ich prototypu inteligentného vyvýšeného záhonu. Prostredníctvom neho môžu merať parametre ako napr. vlhkosť vzduchu a následne automatizovať a inteligentne riešiť napr. zalievanie takéhoto záhonu.
    Projekt sa firme T-Mobile zapáčil natoľko, že Manfredovi a Robertovi dali zákazku, aby vytvorili celú strešnú terasu s inteligentnými vyvýšenými záhonmi a bylinkovými stolmi s názvom – Connected Garden . Teraz sa o ňu starajú zamestnanci T-Mobile. Manfred a Robert následne založili start-up Smartgreen, ich obchodným partnerom sa stala jedna veľká sieť predajní s domáci potrebami a motivovali ďalších ľudí, aby prevzali sériovú výrobu a na tento účel založili novú firmu. Z dobrého nápadu a malého boxu tak vďaka reťazovej reakcii vznikli nové produkty, zákazky, spolupráce, nové firmy. Toto je skutočne príklad dobrej praxe.
  3. Senzačná podpora, ktorú sme v priebehu projektu získali od mesta Viedeň. Industry Meets Makers je súčasťou programu DigitalCity.Wien. Cieľom tejto iniciatívy je prostredníctvom cielených komunikačných aktivít zviditeľniť digitálnu silu, ktorá sa ukrýva v našich zemepisných šírkach. Vďaka tejto podpore bol projekt Industry Meets Makers od začiatku oveľa viditeľnejší, než ako by tomu bolo pri malom experimentálnom projekte. Projekt počas prvého ročníka podporila aj Wirtschaftsagentur Wien, čo nám výrazne pomohlo pokryť úvodné náklady na spustenie projektu. Navyše sme mali výraznú podporu aj vďaka ochote podnikateľov či iných ľudí pri hľadaní priestorov a organizácií podujatí. Celkovo tak môžem skonštatovať, že projekt Industry Meets Makers vo Viedni padol na úrodnú pôdu.