Vakcína pre podniky? Digitalizácia.

Pred pár týždňami som na medzinárodnej vedeckej konferencii predniesol príspevok, v ktorom som označil digitálnu transformáciu za kľúčový nástroj, ktorým môžu slovenské firmy zvýšiť svoju stabilitu v  období plnom neistoty a nečakaných zvratov.

S firmami komunikujem na dennej báze a najčastejšími výzvami, ktorým čelia je problematika cash-flow, pokles tržieb, finančné riadenie a rovnako riadenie ľudských zdrojov. Súčasné podnikateľské prostredie zasiahli negatívne aspekty koronavírusu, to všetci vieme. Avšak situácia na Slovensku je dlhodobo typická najmä v tom, že bez ohľadu na trhové výkyvy, ktoré koronavírus spôsobil, je slovenské hospodárstvo vysoko otvorené, previazané a  akákoľvek zmena na zahraničných trhoch sa automaticky prejaví v podnikaní slovenských firiem.

Manažment zmeny

Fakt, že sa v štatistikách digitalizácie umiestňujeme na chvoste EÚ krajín, podľa mňa nespôsobuje nedostatok vedomostí alebo potrebných nástrojov či expertov. Práve naopak. Kapacita ľudských zdrojov, početné úspechy slovenských firiem v zahraničí, sú dôkazom toho, že slovenské firmy majú veľký potenciál. To, čo nám však chýba a čo si osobne všímam aj počas konzultácií, je práca so zmenou. Odhodlanie a chuť meniť zaužívané spôsoby práce a riadenia. A to je niekedy ten najväčší problém.

Predstavme si to sami na sebe. Keby minulý rok niekto zvolal poradu k tomu, že je efektívnejšie zrušiť väčšinu fyzických porád a stretnutí a nahradiť ich novým vnútrofiremným komunikačným systémom, asi by sa tento návrh nestal prioritou. Nebol na to totižto dôvod.

Koronakríza však všetko zmenila. Jednak nám ukázala, že pod tlakom vieme veci meniť, rovnako však ukázala, že dáta a digitalizácia nie sú strašiakom a vynútenou prácou, ale naopak, vedia našu prácu významne zefektívniť.

V marci sa udialo niečo, na čo nikto z nás nebol pripravený. Boli sme nútení prežiť a zachovať ten najelementárnejší prvok v podnikaní. A tým je komunikácia. Po sérii karantén a nútených homeofficov firmy spočiatku chaoticky a inštinktívne robili všetko pre to, aby informačný tok medzi zamestnancami pokračoval. Skúšali sa rôzne nástroje a platformy. Či už na komunikáciu, na zaznamenávanie výsledkov z porád, ale aj riadenie úloh a výkonov. A po pár mesiacoch sa improvizácia vo väčšine firiem premenila na proces. Proces, ktorý je digitálny, efektívny a flexibilný. A tie ambicióznejšie firmy v ňom pokračujú.

Na nedávnom školení, ktoré som realizoval pre vyše 80 veľkých firiem, som zistil, že vysoký záujem z ich strany už nie je spôsobený akýmsi donútením. Ale tým, že firmy už s novými nástrojmi nesúperia. Nábehová krivka, kedy metódou pokus-omyl zapínali webkamery a dúfali, že druhá strana ich uvidí, je už dávno za nimi. Práve teraz, posvätení vedomosťami digitálneho poznania, vieme vyťažiť skutočnú hodnotu z online komunikačných nástrojov.

Je potrebné zachovať kontinuitu

Digitálne nástroje na komunikáciu totižto nie sú len o zapnutí mikrofónu a spustení kamery. A  najpoužívanejší nástroj Zoom nie je len o odoslaní pozvánky a zapnutí videohovoru.

Komunikačné nástroje zefektívňujú naše plánovanie. Dajú sa prepojiť s ostatnými systémami v organizácii. Integrujú sa v nich kalendáre a úlohy. A už dávno nie sú len o prenose audio-vizuálneho obsahu. Vieme nimi nahradiť akékoľvek osobné stretávanie. Vieme robiť brainstorming, vytvárať obsah, rokovať, vyjednávať, hlasovať, robiť zápisy, verifikovať stratégie, robiť rozpočty. A  dovolím si povedať, že vlastne úplne všetko. Ale táto fáza na krivke ich implementácie vo firmách ešte neprebehla.

A tu sa dostávame ku kľúčovej otázke. Buď pôjdu firmy cestou, že sa to celé naučia sami, tak ako sa v marci metódou pokus-omyl pokúšali vybrať najlepší nástroj pre ich firmu. Alebo využijú externú spoločnosť, ktorá im všetko vysvetlí, naučí a navrhne im riešenie na mieru.  Zhodnotenie, ktorá možnosť sa viac oplatí, už nechám na vás.